Kameň je neodmysliteľnou súčasťou snáď každej záhrady. Vždy však môže naberať úplne inú podobu, či už vo formeveľkých solitérov, nášlapných kameňov, rôznych druhov chodníkov, múrikov, ale aj na plochách vysypaných štrkom. Je len na nás čo si vyberieme.
Samozrejme snom mnohých je mať doma skalku- alpinárium, no bohužiaľ sa často tento sen zmení na nočnú moru, keď vidíme tie nasilu rozhádzané kamene, medzi nimi štrk, kôra a sem tam vysadená skalnička a toto všetko na „krtkovom kopčeku“ uprostred rovinatej záhrady a najlepšie v oblasti nížin. Chcem tým povedať, že kameň uplatňujeme v záhrade veľmi citlivo a to v každej jeho forme.
Najprirodzenejším usporiadaním kameňa dosiahneme správny výsledok a je dobré poznať jeho pôvodný výskyt, čo znamená, že okrúhliaky nebudú dobre vyzerať ani v stepnej úprave, ale takisto ani v štylizácii lesa s podrastom. Zato pri vodnom prvku alebo v imitácii suchého potoka môžu pôsobiť naozaj dobre. Veľké kamene môžeme použiť s úspechom ako solitér- či už po jednom alebo v skupine. Najideálnejšie by bolo, aby sa naša záhrada nachádzala v priestore, kde skalné podložie veľmi prirodzene a jemno vystupuje nad terén. Nie žeby bolo toto nereálne, ale skôr veľmi ojedinelé. Nielen výber druhov, ale aj samotné uloženie je zásadné pri používaní kameňa. Vždy by mal byť výsledok čo najprirodzenejší a blízky nielen okoliu výsadby, ale v neposlednom rade hrajúci aj s architektúrou stavby.
– sú neoddeliteľnou súčasťou každej väčšej záhrady, ale aj v malých si nájdu svoje uplatnenie
– sú spojovacím prostriedkom medzi dvoma bodmi, ale aj výtvarným kompozičným prvkom
– z technického hľadiska by mal byť chodník účelový a dostatočne široký, no veľmi široké chodníky pôsobia nevzhľadne a zaberajú zbytočne veľa priestoru
– nezabúdajme, že pobyt v záhrade trávime väčšinou na trávnej ploche alebo na inom odpočinku (pohybu) venovanom priestore a preto chodníkom nikdy prílišne nerozbíjame trávnik, skôr sa snažíme ho príjemne zakomponovať do prostredia a nedávame mu nadradené postavenie pred výsadbou a okolím
– materiálové vyhotovenie môže byť naozaj pestré, ale stále obľúbené sú klasické betónové dlaždice, pieskovcové kocky, vápencové, ale aj žulové, či dlažba z pálenej tehly
– môžeme kombinovať aj viaceré druhy, ale dávame si veľký pozor na celkový dojem. Takisto je to aj pri použití rôznej frakcie jedného materiálu
Pokiaľ sa rozhodneme pre chodník, v ktorom majú svoje miesto aj rastlinky, práve tieto sú vhodnými adeptami na vyplnenie špár a na rozdiel od trávnika sú nízko údržbové:
Samozrejme o kameni, chodníkoch, či múrikoch sa dá napísať celá encyklopédia, ale o podrobnejších informáciach možno nabudúce. :))))
Janka