ROZDELENIE RUŽÍ

Rozdelenie ruží môžeme vnímať z viacerých hľadísk a podľa zdroja sa môžu viac, či menej líšiť. Dnes si spomenieme niektoré zo základných skupín.

Základné delenie:
1.) Botanické – plané nešľachtené ruže (Rosa canina, R. pendulina, R. majalis, R. rubiginosa, R. glauca, R. centifolia,…)
2.) Historické ruže – spred r. 1867 (sem patria ruže Gallica, Alba, Damscene, Centifolia, Portland, Bourbon,…)
3.) Moderné ruže od roku 1867

Moderné ruže sa delia podľa vzrastu a habitu kríka, tvaru, veľkosti a usporiadania kvetov na:
a) veľkokveté – sem patria čajohybridy a grandiflory
b) mnohokveté – polyantky a floribuny
c) sadové – stolisté a anglické
d) popínavé – ramblery a climbery
e) pôdokryvné
f) miniatúrne

Anglické ruže začal šľachtiť David Austin asi v 50.rokoch 20. storočia.
Charles de Mills na 1. fotografii medzi historické ruže (Gallica, z r. 1746), ruža Leda, ktorá je na 2. fotografii je historická ruža (Damascene z r. 1827), ruža Konigin von Denmark na 3. fotografii patrí tiež medzi historické ruže (Alba, r. 1816). Iba ruža na poslednej fotografii bola vyšľachtená Davidom Austinom (uvedená na trh v r. 1985)

Popis

Botanické ruže: pôvodné, nešľachtené ruže, ktoré boli základom na šľachtenie zaujímavých odrôd. Medzi známe patrí napríklad naša rozšírená ruža šípková Rosa canina.

Čajohybridy: výška okolo 50-120 cm, vzpriamené ruže, kvet plný s priemerom až do 15 cm, v skupinkách po 1-6 ks.

Floribundy: Nižšie, do 120 cm, priemer kvetu 6-9 cm, kvety v skupinkách po 4-9 ks.

Floribundy grandiflory: Veľkokveté floribundy, ktoré majú obvykle viac kvetov na jednej stonke.

Polyantahybridy: ruže vysoké 50- 100 cm, kvety o niečo menšie ako pri floribundách /cca 4-7 cm/

Polyantky: výška okolo 50-120 cm, mnoho kvetov, ktoré sú menšie, často prázdne /2-5 cm/

Sadové ruže/ parkové: sú to mohutnejšie odrody s výškou 1-4 m, kvety nájdeme vo viacerých prevedeniach. Môžu byť prázdne, ale aj plné. Sadové ruže často remontujú, čiže kvitnú viackrát do roka.

Miniaturné/ zakrslé ruže: sú menšieho vzrastu, okolo 30-40 cm a majú mnoho malých kvietkov. Nájdeme ich aj pod označením skalkové.

Popínavé ruže: ruže, u ktorých nájdeme výhony s dĺžkou 1,5-6 m. existujú raz kvitnúce, ale aj tie, ktoré svoje kvitnutie opakujú. Vyväzujeme ich k rôznym konštrukciám, na ktorých najkrajšie vyniknú. Aj v rámci tejto skupiny nájdeme ďalšie podrobnejšie rozdelenie.

Pôdopokryvné ruže: sú to plazivé ruže, ktoré sú vhodné na prekrývanie rovných plôch, či svahov. Majú mnoho malých kvetov, ktoré často nájdeme v bohatých súkvetiach. Ich výhony môžu mať väčšiu dĺžku, no nemali by mať vzpriamený vzrast.

Stromčekové ruže/ na kmienku: nejde o typickú formu rastu, ale ide o naočkované odrody na podpníku, ktorý dosahuje rôzne výšky. Korunka je tvorená na kmienku a je dôležité odstraňovať „plané“ výhony vyrastajúce práve z neho.

Staré/ historické ruže verzus moderné: Za historické ruže sa považujú odrody, ktoré boli vyšľachtené ešte pred rokom 1867, kedy bola uvedená prvá ž čajohybridov ´La France´, teda prvá z moderných ruží.

Anglické ruže: sú šľachtené angličanom Davidom Austinom. Vyznačujú sa eleganciou, krásou a nádhernou vôňou. Nájdeme niekoľko desiatok odrôd v tejto skupine.

´Charles de Mills‘

´Leda´

´Königin von Dänemark´

´Abraham Darby´