NEVŠEDNÉ SKRÚTNIKY

Rod Streptocarpus pochádza z južnej Afriky a stáva sa obľúbenou izbovou kvetinou pre mnohé jeho vlastnosti. V divočine rastú rastliny na tienistých kamenistých miestach, na skalách, skalných štrbinách, na pôde, epifiticky na stromoch a takmer všade, kde môžu ich semená vyklíčiť. Pochádzajú z čeľade gesnériovité (Gesneriaceae) a sú blízke príbuzné africkým fialkám (Saintpaulia), gloxíniám (Sinningia) či tanierovkám (Achimenes). Zaujímavosťou je, že všeobecne obľúbené africké fialky (Saintpaulia) sa vyvinuli z poddruhu Streptocarpella.

Nikdy sa mi osobne nepáčilo pomenovanie Streptocarpus. Medzi pestovateľmi sa nazývajú tiež Strepsík, Streptík, Streps. Ja ich nazývam Skrútnikmi. Prečo Skrútnik? Je to voľný slovenský preklad latinsko-gréckeho názvu rodu Streptocarpus. Strepto=krútiť, carpus=plod. Ako inšpiráciou mi bolo poľské pomenovanie tejto kvetinky skrętnik. Pomenovanie rodu sa vzťahuje na skrúcajúci sa dozrievajúci plod (takýto plod prikladám aj na jednej z mojich fotiek).

Skrútniky sa označujú aj ako kapské prvosienky. Stavba kvetu naozaj pripomína prvosienku (Primula), aj keď s ňou nič spoločné nemajú.

Skrútniky sú mojou vášňou už niekoľko rokov. Prečo práve ony? Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď. Skrútniky ponúkajú krehkú krásu, vitalitu a neobvyklú kombináciu sily s množstvom farieb, ktoré ich kvety ponúkajú. Oslovili ma a tým, že ich kvety sa vyskytujú aj v mojej najobľúbenejšej farbe – modrej – a taktiež tým, že stavbou kvetu pripomínajú už zmienené prvosienky.

Prvýkrát som zaregistroval skrútniky v literatúre, neskôr na Internete a ich čaru som naplno prepadol v roku 2012, kedy som začal s ich pestovaním.

Každý pestovateľ má svoje vlastné skúsenosti s ich pestovaním. O každú rastlinu sa treba starať samostatne a dve hlavné kritériá sú pôda, ktorá nesmie byť príliš vlhká a nemajú rady príliš horúce stanovištia. Ako pôdu používam ľahšiu kvetinovú zeminu premiešanú s perlitom a vermikulitom a časťou rašeliny či kokosových vlákien. Pôda by mala byť ľahká, prevzdušnená, mala by dobre udržiavať vlhkosť a nemala by byť premočená. Rastliny možno pestovať v akejkoľvek nádobe, vždy by však mala mať odtokové otvory na odtok prebytočnej vody. Vyhovuje im bežná izbová teplota, nemajú rady príliš horúce stanovište a priame slnečné lúče. Ja ich pestujem na východnej strane. Skrútniky zalievam naozaj len vtedy, keď to potrebujú, keď listy začínajú mierne vädnúť. Rastliny sa veľmi dobre zostavujú z dehydratácie. Rastliny počas rastu hnojím hnojivom s vysokým podielom draslíka a fosforu, ale iba mierne. Správne pestované rastliny kvitnú takmer od jari až do jesene. V zime rastliny zastavujú svoj rast, niektoré listy zoschnú a rast sa znovu zrýchli na jar. Niektoré hybridy kvitnú počas celého roka. Kvety skrútnikov sú veľmi vhodné aj na rez do vázy, kde vydržia veľmi dlho čerstvé. Chorobami väčšinou netrpia, občas sa môžu objaviť vošky, strapky či múčnatka. Všeobecne možno riecť, že skútniky sú rastliny vyžadujúce všetkého polovične: vodu, svetlo i hnojivo.

Rastliny sa rozmnožujú semenami, ktoré sú veľmi drobné a veľkosťou pripomínajú prach, alebo zakorenením listov či delením rastlín.

Na záver pridám ešte jeden citát, ktorý vystihuje Skrútniky: „Ak nemáte ani jeden, chcete aspoň jeden; ak máte jeden, časom máte druhý a časom celú zbierku…“

Mgr. Michal Mikita