Dopriať si dobrú vanilkovú zmrzlinu, alebo sladké, po vanilke voňajúce koláče je dnes už úplne prirodzené. Cesta vanilky do našich domácností nebola ale nijako jednoduchá, a už vôbec nie je priamočiara.
Typickú vôňu vanilky nám poskytujú špeciálne upravené (fermentované) plody druhu Vanilla planifolia, čo je tropická orchidea, pôvodom z Mexika. A pretože vanilka je rastlinou popínavou, môžeme smelo tvrdiť, že vanilka je najmohutnejšou orchideou sveta. Pomocou drobných korienkov sa prichytáva na kmene stromov a môže vyrásť až do výšky okolo 20-25m. Vanilku pre použitie v kuchyni objavil s najväčšou pravdepodobnosťou indiánsky kmeň Totomakov, od ktorých toto tajomstvo prebrali Aztékovia. Od Aztékov sa vanilku naučili používať Španieli, ktorí kolonizovali územie dnešného Mexika. Tí vanilku priviezli do Európy – vždy ale bolo toto aromatické „korenie“ používané výhradne na dochutenie kakaa, ktoré Španieli doviezli do Európy spolu s vanilkou. Netreba snáď nijak zdôrazňovať, že sa jednalo o pochúťku vysokej ceny, ktorá bola určená pre použitie na kráľovskom dvore. Istý anglický lekárnik objavil vo vanilke ešte iné možnosti a odporučil používanie vanilky i v lekárnictve, kozmetike a pre prípravu iných jedál. Ako sa Európou šírila sláva tejto vône, stúpala aj cena vanilky. Španieli, ktorí toto pochopili okamžite, na vývoz vanilkových rastlín uvalili embargo. Zákaz vývozu prelomili Francúzi, ktorí vanilku previezli a vysadili na Mauríciu, Reunionu i na Madagaskare – všetky tieto ostrovy boli v tom čase majetkom Francúzska. Rástla tam až nadmieru dobre, ale malo to jedno chybu – po odkvitnutí nechcela plodiť. Chýbal jej totiž istý druh hmyzu, ktorý vanilku opeľuje a žije iba v Mexiku. Tento veľmi delikátny problém vyriešil našťastie až malý černošský otrok – 12 ročný chlapec pôvodom z Maurícia. Vymyslel jednoduchú metódu ručného opeľovania vanilky, ktorý sa využíva dodnes. Keď sa to všetko sčíta, dá sa povedať, že vanilku pre ľudstvo objavil v hĺbke mexického pralesa malý indiánsky kmeň, od nich sa ju naučili používať Aztékovia, do Európy ju doviezli Španieli, využitie vanilky majú na svedomí Angličania a Francúzi ju vyviezli do sveta mimo Mexiko. Ale nebyť malého otroka z Maurícia, ktorý na ostrove Reunion vymyslel, ako ju opeľovať, asi by vanilka bola rovnako vzácna a drahá, ako na začiatku svojej kľukatej ceste kulinárskym svetom.
Ani dnešná cena vanilky nemôže byť nízka. Jej dopestovanie je dlhé, zložité a prácne. Svetová produkcia nestačí uspokojiť požiadavky trhu. Je to celkom špeciálna rastlina, ktorá vyžaduje individuálny prístup, veľa ručnej práce, veľkú trpezlivosť a ideálne prírodné podmienky. Produkciu kvalitnej vanilky ovplyvňuje aj veľmi špeciálna pozberová úprava, ktorá trvá minimálne jeden rok.
Všetko to snaženie ale má zmysel. Vôňa pravej vanilky je nezameniteľná, zvláštna, očarujúca a fantastická. Po vanilke voňajú zákusky, krémy, zmrzlina, ale aj šaláty a celá rada slaných jedál. A aby sme nezabudli – po vanilke predsa voňajú aj naše Vianoce. Tak priatelia – vanilkové a veselé!